Ubytovanie

Ponúkame Vám ubytovanie pri Oravskej priehrade.  

čítaj viac

Bazeny

Plavecký bazén a detský bazén

čítaj viac

Oslavy a Akcie

V našom penzióne možnosť usporiadania svadieb ,rodinných osláv ,stužkových ,školení...

čítaj viac

Ziva hudba

Každý piatok Vám spríjemní Vaše posedenie gorálska muzika.

čítaj viac

História

5_priehrada.jpg

Oravská priehrada

O skrotení vôd rieky Oravy sa uvažovalo už v predchádzajúcich storočiach. Prvý projekt na postavenie železobetónovej priehrady na terajšom mieste vznikol v roku 1870. Vznikli aj ďalšie projekty, avšak so samotnou výstavbou sa veľmi vážne začalo uvažovať až v 30. rokoch 20. storočia, v súvislosti s vodohospodárskym využitím Váhu. Prieskumné a geologické práce sa začali robiť v lete roku 1940. So samotnou stavbou sa začalo 11. októbra 1941. Geologické problémy a nedostatok odborníkov práce spomalili. 1. decembra 1943 sa začalo s betónovaním. Po vojne stavba stagnovala.V rokoch 1945-1948 sa robil hlavne rozsiahly geologický prieskum. Na stavbe sa striedalo množstvo domácich a zahraničných odborníkov. Vypracovaný bol nový projekt a následne sa rozbehli práce. 2. mája 1953 uviedli do činnosti prvú turbínu. S dokončovaním stavby sa pokračovalo do roku 1954. Vodami priehrady boli zaplavené tieto obce.

5_hamre.jpgOravské Hámre

Základ osady položili bratia Michal a Gál Hamerníkovci Závadovský, ktor­ým Juraj Thurzo umožnil vykonávať vyhľadávanie a ťaženie železnej rudy v novo vymeranom chotári vyše osady Stankova a na potoku Jelešna, vyše mlyna šoltýsa Zavadského si mohli postaviť hámre na železo. V roku 1617 sa Tvrdošínčania sťažovali na zmenšenie ich chotára vybudovaním hámrov na ich lúkach. V tomto období patrili Hámre k Osade. Privilégia Juraja a Imricha Thurzu z roku 1615 potvrdil aj Gašpar Illésházy. Keďže sa im medzitým zväčšil chotár, Gašpar Illésházy im zvýšil dávky. Dovolí im však na potoku Jelešna postaviť mlyn. V roku 1686 je doložené, že sa tam nachádza dielňa na železo, ročne platili 60 florénov. Zmenšovaním množstva rudy osada chudobnela a v roku 1728 je táto osada registrovaná ako roľnícka, bez hámrov. Cirkevne Hámre patrili k Trstenej, potom k fare v Ústí. V roku 1837 sa ešte spomína dolovanie železnej rudy a jej spracovávanie v pražiarni. V tomto čase prekvitalo plátenníctvo. Po zrušení poddanstva sa pomer medzi hradným panstvom a obyvateľmi upravil dohodou z 8. 6. 1865. V pečatnom poli obecnej pečate anjel so zopätými rukami, nad hlavou tri hviezdy.

5_osada.jpgOsada

Prvá zmienka pochádza z roku 1609. V daňovom súpise sa uvádza pod názvom Zawada ako nová osada. V roku 1616 zemepán udelil Jakubovi Ústianskemu šoltýske výsady s jednou usadlosťou, mlynom a pílou. Sedliakom odovzdal 6 usadlostí. Bolo tu rozvinuté dobytkárstvo, a preto Thököly dal obyvateľom Osady do užívania hoľu Kriváň. Názov Osada sa začal používať pred rokom 1659 (predtým Zavada, Stankovo). Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom a boli tu aj traja hrnčiari. Pestovali ľan, z ktorého vyrábali veľmi kvalitné nite. Postupne tu začalo prekvitať plátenníctvo a obchod s dobytkom. Cirkevne osada patrila k Trstenej a potom k Ústiu. Po zrušení poddanstva bol pomer medzi hradným panstvom a obyvateľmi upravený dohodou z 23. 4. 1870. V pečatnom poli sa nachádza Madona s dieťaťom na ľavej ruke, v pravej drží žezlo.

5_slanica1.jpgSlanica

Obec založili pri sútoku riečky Slanica (dnešnej Polhoranky) a Bielej Oravy členovia Kľudovskej rodiny, pochádzajúcej z Kňažej. Prvýkrát sa spomína v roku 1564 (Zlavycha). V roku 1566 sa spomína ako Zlanicza a v roku 1567 pod menom Slanicza. Malá úrodnosť pôdy nútila obyvateľov zaoberať sa okrem roľníctva a doby­tkárstva aj pestovaním a spracová­vaním ľanu. Lanové semená, ľan, nite a hlavne plátno predávali po všetkých župách monarchie. 5_slanica2.jpgV poddanskom pomere voči Oravskému panstvu zostali obyvatelia Slanice do roku 1848. Vzájomný pomer bol upravený dohodou z 14-15. 5. 1866. Pred zatopením vodami Oravskej priehrady mal chotár rozlohu 1200 hektárov poľnohospodárskej pôdy. Pečať obce: Dva kríky, nad nimi vták. Počet obyvateľov: 1785-819; 1825-894; 1880-967; 1910-794; 1930-829; 1940 805. Významné pamiatky: Slanický ostrov s kostolom a expozíciami Oravskej galérie, Pomník Antona Bernoláka.

Ústie

Vzniklo pri ústí Bielej a Čiernej Oravy. V roku 1550 kráľ Ferdinand rozšíril práva udelené oravským valachom aj na osady "Wsthij et Bzijnij". V roku 1575 Katarína Zrínska spomína medzi valachmi aj Ústie so 6 valaskými raľami. 5_ustie.jpgOsada veľmi trpela v prvom desaťročí 17. storočia, v roku 1608 úplne spustla. V roku 1618 tu vznikol filiálny kostol. V 18. storočí sa okrem poľnohospodárstva obyva­telia zaoberali obchodom s plátnom V rokoch 1754-1756 tu bol namiesto dreveného postavený murovaný kostol. Po zrušení poddanstva bol pomer medzi hradným panstvom a obyvateľmi upravený dohodou z 15. 5. 1868. Pečať obce: Známe sú tri typy obecných pečatí. V prvom je listnatý strom s koreňmi, okolo litery S - P / U - S. V druhom je strom, vyrastajúci z pažite. Pri kmeni sú litery U - S. Tretí typ je datovaný rokom 1828. Zobrazený je smrek, po stranách kmeňa lemeš, pri korune mesiac s hviezdou.

chaty.jpg

LOGO_orvex.jpg

 

Kam vo voľnom čase?

Viac info
cards